Umelecké vedúce a choreografky Detského folklórneho súboru Studnička pri ZŠ Zákopčie Katarína Badurová a Katarína Franeková: Chceme viesť deti k zmysluplnému tráveniu voľného času a k poznávaniu kultúrneho dedičstva nášho ľudu
Majú na starosti deti, ktoré sa rady hrajú a ktoré si s potešením zaspievajú a zatancujú. Keď ich tak človek vidí na vystúpení, rozbúcha sa mu srdce radosťou z bezprostredného, autentického prejavu.
Už celých desať rokov vedú Detský folklórny súbor Studnička, ktorý sa sformoval pri Základnej škole v Zákopčí. Hovoríme o Kataríne Badurovej a Kataríne Franekovej, dvoch mladých učiteľkách, stojacich na čele spomínaného súboru. Chodia s ním vystupovať na rôzne slávnosti, kultúrne podujatia, svojím programom tešia našich seniorov v domovoch dôchodcov. V poslednom období súbor dostáva ponuky na reprezentáciu detského folklóru aj mimo hraníc nášho kraja. Ako obe vedúce samy tvrdia, ich prvým hlavným cieľom je viesť deti k zmysluplnému tráveniu voľného času, k poznávaniu kultúrneho dedičstva nášho ľudu, piesní, tancov, folklórnych zvykov a tiež vytvárať pre ne podmienky na to, aby mali pozitívny vzťah ku kultúrnym tradíciám regiónu. Druhým cieľom je reprezentácia obce Zákopčie, Základnej školy Zákopčie a celého kysuckého regiónu. Svojimi vystúpeniami chcú pripomínať verejnosti piesne, tance a zvyky nášho ľudu, a tým oživiť kultúrne tradície obce Zákopčie a celých Kysúc. Chcú zviditeľniť svoju obec, dostať do povedomia ľudí zákopčianske piesne, zvyky, tance, verše a vinše i kroje, ktoré sa nielen zo sŕdc ľudí, ale aj zo života obce pomaly, ale iste vytrácajú.
Detský folklórny súbor Studnička sa sformoval pred desiatimi rokmi. Ako si na túto udalosť osobne spomínate?
Katarína Badurová: Na podnet mamičiek Slávky Mazúrovej a Janky Mravcovej, ktoré ma ako učiteľku ZŠ Zákopčie a rodáčku tejto obce oslovili, sme si uvedomili, že potenciál našich detí je veľký a že je len škoda, ak v obci nie je nikto, kto by vedome a cielene viedol mladú generáciu k zachovávaniu folklóru a k udržiavaniu zvykov a tradícií. Zákopčie je rozľahlá obec, samé kopce a samoty, na ktorých si ľudia dodnes radi chodia „koľadovať“ alebo pália Jánske ohne. Postupne sa však tieto zvyky v dnešnej dobe strácajú, a tak sme sa rozhodli, že ak nechceme prísť o to najcennejšie, čo máme, teda našu historickú, kultúrnu identitu, národnú hrdosť, musíme sa samy pričiniť o opak a snažiť sa zachovať s deťmi túto krásu.
Katarína Franeková: Osobne som vznik súboru pozorovala iba z diaľky, keďže v tom čase som študovala na vysokej škole, ale určite som sa z toho tešila. Folklór ma vždy priťahoval a bola som jeho veľkým fanúšikom. Osem rokov som pôsobila v Detskom folklórnom súbore Kelčovan, ktorý ma taktiež formoval v tejto oblasti a zanechal vo mne neskutočnú lásku k folklóru. Neskôr som sama pridala ruku k dielu a doteraz rada odovzdávam všetky svoje poznatky, či už spevácke, tanečné, ale tiež pedagogické zručnosti, ktoré sú tak isto potrebné a dôležité pri práci s deťmi.
Pamätáte sa na prvé pásmo, ktoré ste nacvičili? Kde ste s ním vystupovali?
Katarína Badurová: Prvé pásmo sme nacvičovali ešte v priestoroch starej knižnice, bolo to vianočné pásmo, s ktorým sme potom vystúpili na Jasličkovej pobožnosti v miestnom Kostole Sv. Jána Krstiteľa počas Vianoc. Ešte dnes si pamätám, ako Slávka a Janka doma šili chlapčenské kroje z posteľných plachiet, ktoré sme doplnili baranicami a huňatými vestami, a ostatné dievčenské kroje sme zháňali od starších obyvateľov našej obce. Najviac nám pomohli tie od pani Hanky Fongusovej, ktorej mama sa venovala ručnému šitiu a vyšívaniu detských krojov.
Súbor určite neostal v pôvodnom zoskupení, ale v priebehu rokov sa menil. Ako?
Katarína Franeková: Na moje veľké prekvapenie, počet detí v súbore neustále narastal a narastá. Z môjho pohľadu to vnímam tak, že rodičia týchto detí možno zažili tie staré zvyky a tradície na vlastnej koži alebo prinajmenšom o nich počuli od svojich rodičov a starých rodičov a chcú, aby aj ich deti niečo také zažili, neboli o to ochudobnení. Hoci možno doma už sami nezachovávajú folklórne tradície a mnohí z nich v dnešnej uponáhľanej dobe nevedú deti k ľudovej piesni, predsa si ju niekde hlboko v srdci ukryli, páči sa im jej krása. Veď kedysi ľudia vďaka piesňam, zvykom a tradíciám vypovedali o svojom neľahkom osude, o ťažkom živote, zaslúženom chlebe, biede a cez to všetko o nesmiernej láske k životu a úcte k Bohu.
Kde ste získavali a získavate prostriedky na fungovanie súboru?
K. Badurová, K. Franeková: Niektoré finančné prostriedky sme získali jednorazovo z projektu „Nech sa nám netúlajú“ – za čo ďakujeme nadácii Coop Jednota, potom od rodičov, prípadne sponzorov. Určitý čas nás podporovalo CVČ Raková, ale najviac a pravidelne, a to už od vzniku súboru, nás dotovala obec Zákopčie zo svojho rozpočtu, za čo sme p. starostovi Ing. Františkovi Hažikovi a obecnému zastupiteľstvu veľmi vďační. Veľké ďakujeme patrí tiež vedeniu ZŠ v Zákopčí, bývalému p. riaditeľovi Mgr. Petrovi Bohovičovi i súčasnej p. riaditeľke Mgr. Gabriele Plačkovej. Náš súbor Studnička vedieme ako folklórny záujmový útvar – folklórny krúžok. Jeho náplňou je nielen nácvik programu, nácvik tancov a spev ľudových piesní z nášho regiónu, ale aj rozprávanie o tom, ako kedysi žili naši predkovia, ako súviseli jednotlivé tradície so životom počas roka, ako ich ľudia prežívali. Pre deti tiež organizujeme besedy s obyvateľmi našej obce, aby porozprávali, ako to, napríklad, kedysi vyzeralo v škole, ako deti museli pomáhať rodičom, pásli kravy, sušili seno či chodili do služby za jedlo a nocľah. Ďakujeme ZŠ Zákopčie nielen za finančnú pomoc, ale i za podporu a ústretovosť pri vedení nácvikov a za poskytovanie priestorov na nácviky. Vďaka patrí tiež rodičom týchto šikovných detí, ktorí nás podporujú, aby sme svojimi vystúpenia mohli rozdávať radosť.
Činnosť FS Studnička sa dostala viac do povedomia verejnosti, keď si vás v rámci Dobrej noviny vybrali tohto roku na vystúpenie k prezidentovi Slovenskej republiky. Mohli by ste nám priblížiť tieto chvíle?
K. Badurová, K. Franeková: Takže takto – čo sa týka koledovania v rámci dobročinnej zbierky Dobrá novina v našej farnosti, táto tradícia tu funguje už od nepamäti a minulý rok sme sa aj my rozhodli zapojiť sa do koledovania už nie ako jednotlivci, ale ako Folklórny súbor Studnička v tradičných krojoch a „po starom“. Popritom sme sa prihlásili aj ako možní reprezentanti stredoslovenského kraja na koledovanie u prezidenta SR Andreja Kisku. Ako vidíte, vybrali nás z viacerých kolektívov, z čoho sme mali, samozrejme, veľkú radosť. Brali sme to ako príležitosť zviditeľniť nielen náš súbor, ale aj celú obec Zákopčie, a určitým spôsobom to bol aj prejav vďaky deťom za ich veľkú snahu. Asi najťažšie bolo vybrať len sedem detí spomedzi tridsať, lebo všetky naše deti sú šikovné, sú to rodení folkloristi. Naše deti reprezentovali veľmi dobre a v hlavnom meste zožali veľký úspech.
Zúčastnili ste sa IX. ročníka detského folklórneho festivalu Kujem, kujem podkovičku v Kysuckom Novom Meste. S akým pásmom ste na ňom vystupovali a čo nové so súborom chystáte?
K. Badurová, K. Franeková: Áno, v júni sme sa zúčastnili IX. ročníka detského folklórneho festivalu Kujem, kujem podkovičku, kde sme sa predstavili pásmom „Neseme vám leto“. Divákom sme v ňom priblížili vynášanie Moreny, potom sme sa priniesli na leto, ukázali sme, ako sa v minulosti deti hrali, napr. na zbojníkov, na bačov a ovečky, veľké dievčatá svojím spevom o láske a o prírode tiež potešili uši divákov.
V súčasnosti sa pripravujeme na Vianoce, teda nacvičujeme vianočný program, v ktorom plánujeme predviesť tradičné vianočné zvyky a tradície, „koľadovanie“, spevy pod oknami, trojkráľové zvyky, nebudú chýbať ani hricovia. S vianočným programom nás budete môcť vidieť na Jasličkovej pobožnosti vo farskom Kostole sv. Jána Krstiteľa v Zákopčí na Božie narodenie. Ale dostali sme tiež, čo nás mimoriadne teší, pozvanie do Ríma k Sv. otcovi Františkovi a mali by sme ho absolvovať tieto Vianoce ako vyslanci Dobrej noviny za celé Slovensko.
Ladislav Hrubý
